Ide najmä o limitovanú výšku prostriedkov, ktoré je možné, v prípade
financovania z plánu obnovy, použiť na štvorcový meter rekonštruovanej
plochy. "Suma nezodpovedá aktuálnemu nárastu cien, je však, ako sme sa dozvedeli na rokovaniach, záväzná," priblížil Bílik.
Ďalšou komplikáciou je podľa rektora Trnavskej univerzity v Trnave
záväzný termín, v ktorom majú byť ukončené a aj uhradené práce, ktoré
budú financované z projektu, a to až na úrovni kolaudácie investičných
akcií. "Ide o polovicu roka 2026. Toto pokladáme za veľmi
problematické, najmä vzhľadom na naše skúsenosti s dĺžkou verejných
obstarávaní a následných stavebných konaní," uviedol.
Ministerstvu školstva podľa Bílika avizovali, že ak sa nezmenia
parametre výzvy, nebudú sa môcť do tohto integračného zámeru prihlásiť. "Zároveň
sme na úrovni rektorov zainteresovaných strán deklarovali, že náš
záujem o perspektívnu integráciu oboch trnavských univerzít trvá, a to
najmä pre možnosti vytvoriť z oboch inštitúcií silný vzdelávací a
vedeckovýskumný celok, ktorý by sa po vzniku jednej Trnavskej univerzity
v Trnave mohol oprieť o tradíciu univerzitného vzdelávania v našom
meste, mohol by disponovať tým najlepším z doterajšej našej
vedecko-pedagogickej kapacity, kvalitnou ponukou študijných programov a
'silou' okolo 12.000 študentov," dodal rektor Trnavskej univerzity.
Zámer vytvoriť jeden spoločný univerzitný celok v Trnave potvrdil aj
prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou UCM v Trnave Andrej Brník.
Podľa jeho slov by mal reprezentovať to najlepšie z oboch univerzít v
oblasti vedy a výskumu a vzdelávacích aktivít. "Je to však podmienené financiami z plánu obnovy, keďže naše univerzity majú veľký investičný dlh v oblasti infraštruktúry," uzavrel.
Koncom augusta ministerstvo školstva v rámci plánu obnovy vyhlásilo
výzvu na podporu strategického rozvoja vysokých škôl, ktorej cieľom je
podporiť spájanie vysokých škôl, budovanie integrovanej infraštruktúry,
ako aj komplexnú modernizáciu výskumnej, vzdelávacej a ubytovacej
infraštruktúry.